Leto ešte ani poriadne nezačalo a rabčianske deti už vo veľkom balili kufre na letný tábor. Našou vysnívanou destináciou sa stala chata Vonzovec v Oravskej Polhore. O tom, či bola naozaj vysnívanou bude ešte reč.
Všetko sme to odštartovali svätou omšou vo farskom kostole v Rabči. Pán kaplán povzbudil deti, aby počúvali animátorov :D. Okrem detí a animátorov boli prítomní aj niektorí rodičia. Oceňujeme toto gesto, práve rodičia sú pre deti najvplyvnejšími svedkami viery.
Duchovne posilnení sme sa mohli vydať na našu „púť“ (ako spomenul p. kaplán). Po príchode na chatu sa nedialo nič zvláštne. Animátori sa hrali s deťmi loptové hry. Postupne však deti mizli. Každý z nich bol vyvolený, aby zachránil ľudstvo. Ako znamenie dostali farebnú bodku na čelo. Takto vedeli, kto ku komu patrí a mohli spoločne nájsť svojich animátorov.
Po úspešnom pátraní sme sa ubytovali, vybalili si veci a mohli sa venovať zaujímavejšej činnosti – tvorbe identity posádky. Prečo hovoríme o posádke? Ústrednou témou tábora bol totiž príbeh Noema a stavby archy. Každá skupinka sa predstavila – svoje meno, hymnu, vlajku a funkcie jednotlivých členov. Poobede k nám prišiel samotný Noe so správou: aby sme boli pripravení na veľké dielo, ktoré nás čaká, najprv si to musíme vyskúšať. Stavali sme prototypy archy z toho, čo je v prírode – listy, konáre, hlina,… Tieto naše výtvory sme si aj vzájomne hodnotili. Tímy si ešte porovnali sily počas biblického kvízu. Večer sme zakončili filmom Zachráňte zvieratká, ktorý nás viac vtiahol do života Noema.
Druhý deň sme doslova utiekli pred počasím na Orave. Skoro ráno sme vstali, naraňajkovali sa a už okolo siedmej sme naskočili do autobusu a vyrazili na cestu. Do korába, ktorý postavil Noe, prichádzali zvieratá z každého druhu (Gn 7). K nám na chatu by sa asi nezmestili, preto sme sa rozhodli vybrať za nimi do ZOO Bojnice. Slnko príjemne hrialo a nám sa ľahšie vypĺňal kvíz o zvieratkách – napr. prečo korytnačka nosí pancier? Najväčšou atrakciou bola zjavne bitka medzi medveďmi. Už-už sme mali odchádzať, ale všetci účastníci boli zaujatí medveďmi a nalepení na skle. Naše pani kuchárky majú zlaté ruky. Ešte za tmy vstali a vyprážali rezne, aby sme neostali hladní v Bojniciach. Rezeň, chlieb, kyslá uhorka a ideš. Cestou späť nespadlo ani kvapky – až kým sme neprišli na Oravu. Deň sme zakončili svätou omšou.
V stredu nás čakal veľký deň – mali sme dokončiť archu. Najprv sme však museli nájsť chýbajúce diely. Na stopovačke pod Babou horou sme plnili úlohy, ako napr. vymodeluj z hliny zviera, nazbieraj kyticu do archy,… Uprostred dňa sme svoje mysle obrátili k Bohu vo svätej omši. Pán kaplán si overoval, či ozaj poznáme príbeh Noema. Otázky typu „ako sa volali Noemovi synovia“ či „koľko čistých a nečistých zvierat mal Noe vziať“ nás trochu zaskočili. Preto sme sa riadili príslovím: „Viac hláv, viac rozumu.“ Popoludní sa zo záhrady pred chatou stala jedna veľká dielňa. Deti si vyskúšali rôzne pracovné činnosti: pribiť klince, odpíliť drevo, ošmirgľovať dosky, vybrúsiť ich,… Okrem toho sa potrebovali pripraviť aj na čas v korábe – na to, ako sa budú starať o zvieratá. Obväzovali nohu našej milej Bonnie, učili sa, čím môžu zvieratá nakŕmiť,… V centre záhrady stála archa, ktorej konštrukciu pripravili naši animátori. Obili sme ju kartónmi a potom vymaľovali. Dielo bolo dokončené a my sme „čakali“ na dážď (paradoxne pršalo stále).
Tri dni ubehli ako voda a nás už čakal posledný deň. Dobrým zvykom sa stalo, že deti po sebe upracú chatu. Musíme ich pochváliť, že moc nefrflali a pekne pozametali a pobalili si veci. Keď sme mali chatu upratanú, mohli sme začať s aktivitou, ktorá rozhodla o konečnom umiestnení jednotlivých posádok. Počas troch dní mali deti možnosť spoznať animátorov trochu bližšie a toto využili práve v posledný deň na animátorskej hre.
Body sa spočítali a bolo rozhodnuté. Prvé tri posádky dostali darčeky, ktoré nám priniesol pán starosta Tomáš Kekeliak. Veľmi pekne ďakujeme za návštevu a tiež za prekvapenie v podobe kruhu rozdeleného do 8 trojuholníkov. Každému sa ušlo a nielen po jednom kúsku 😀
Napokon chýbala už iba slávnostná chvíľa, keď priletela na archu holubica s olivovou ratolesťou. Vieme, že na ďalší raz sa už nevrátila. Tá naša bola znamením, že v arche sa nachádza niečo pre deti. Niečo od Noema za to, že mu pomohli s poslaním, ktorým ho poveril Boh.
Vraciame sa k tvrdeniu, či bola chata naozaj vysnívaná. S úsmevom musíme priznať, že to bolo bojové. Ak nám nešla elektrina, netiekla ani voda. Naši animátori to vyriešili ľavou-zadnou. Doliali benzín do generátora a fungovali sme ďalej. Znova spomenieme pána starostu – priniesol nám aj túto pohonnú hmotu, aby nám počas nášho pobytu v lone prírode (doslova) nič nechýbalo – ďakujeme.
Na záver by sme chceli vyjadriť veľkú vďaku všetkým, ktorí akokoľvek napomohli tomu, aby deti prežili 4 dni plné zábavy, priateľstiev a oddychu od rodičov. Osobitne sa chceme poďakovať našim kňazom, p. farárovi Petrovi Pincelovi a p. kaplánovi Pavlovi Gužiniakovi, ktorí si v čase sťahovania našli čas a slúžili na chate sväté omše. Ďakujeme aj nášmu bohoslovcovi Milanovi za ochotu. Veľká vďaka patrí aj našim kuchárkam (p. Milka Jaššáková a p. Terka Cubinková), ktoré sa starali o naše hladné krky.
Zvlášť sa chcem poďakovať celému animátorskému tímu za prvotriedny prístup k deťom, za nehundranie na príkazy prichádzajúce od vedúcich, za profesionálne správanie… Ďakujeme za vás. Podotýkam, že títo mladí mohli zvoliť aj inú cestu – ísť na brigádu, ostať doma,… Preto si veľmi ceníme ich obetavosť a stopercentné nasadenie. Menovite: Liwka, Michal, Rebeka, Martinka, Sofi, Nina, Tánička, Diana, Tomáš, Paťo, Tomáš, Aneta a jej Bonnie, Paľko, Martin.
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na detičky, ktoré strávili 4 dni mimo dosahu rodičov. Boli ste poslušné a aktívne, menšie „vylomeniny“ sa odpúšťajú. Nezbedníkov bolo dokopy 28 a animátori mali čo robiť.
Ďakujeme Pánu Bohu, že nám dal možnosť podieľať sa na tomto diele.
Tešíme sa na ďalšie stretnutia s Vami.
Autorka: Mária Nováková
