ŽIVOTOPIS
Napriek svojmu šľachtickému stavu bola ženou prostého života, dobroditeľkou chudobných i chorých. Snažila sa čo najviac stotožniť s Kristom aj ako manželka a matka štyroch detí. Zjednotenie s Kristom upevňovala modlitbou, čítaním Písma sv., o ktorom rozjímala, účasťou na svätej omši a prijímaním svätých sviatostí. Radostne znášala obete každého dňa a konala skutky kajúcnosti. Svojím príkladným životom a vytrvalou modlitbou dokázala získať svojho muža pre vec Božiu. S jeho dovolením vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.
Sv. Zdislava nám ukázala, že život navonok všedný možno prežívať v zjednotení s Kristom nevšedne hlboko, radostne a krásne.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
ŽENA VEĽKEJ LÁSKY K POTREBNÝM
Narodila sa v Križanove asi v roku 1220 alebo po ňom. Rodičia, Pribyslav z Križanova a Sibyla zo Sicílie, boli značne zámožní, vzdelaní a veľmi zbožní. Matka Sibyla, pôvodom z dolnotalianskych držiav normandských, prišla z Nemecka s mladšou kráľovskou dcérou Kunhutou, nevestou budúceho kráľa Václava I. Pán Pribyslav, ktorý bol v Brne purkrabím, mal v správe brnenský hrad a sídlil na hrade v Križanove, si si vzal mladý, Sibula vdovu po pánovi Bohušovi. Hovorilo sa o ňom, že „bol zvonka rytierom a vo vnútri mníchom“. Zdislava mala mladších súrodencov, Eufémiu, Elišku, Libuši a Petra. Rodičia jej poskytli všestrannú výchovu a učili ju láske k Bohu a úcte k duchovnému stavu.
Bolo jej asi niečo cez pätnásť rokov, keď sa vydala za Havla z rodu Markvarticov, pána na hrade Lemberku v severných Čechách, kam sa po svadbe na Križanove presťahovala. Jej muž bol rytierom, zdobeným vojnovou slávou, s križiackym zanietením pre vec náboženstva. Mali spolu štyri deti: Havla, Markétu, Jaroslava a Zdislava.
Na hrade bývalo rušno, ale vo vnútri Zdislava panoval pokoj, prameniaci z Božej milosti. Plnila ako spoločenské povinnosti svojho stavu, tak sa starostlivo starala o svoju rodinu a zároveň viedla duchovný život, z ktorého čerpala silu pre všetky činnosti. Bola hradnou pani a sväticou zároveň.
V blízkom meste Jablonnom založila so svojím manželom Havlom špitál, postavila chrám svätého Vavrinca s kláštorom pre dominikánov. V Turnove kostol a dominikánsky kláštor. Najviac však vynikala svojou veľkou láskou k potrebným.
S radosťou navštevovala často chudobných, akoby v nich očami viery videla trpiaceho Ježiša. Zákon lásky k blížnemu bol náplňou jej života podľa evanjelia. Matersky cítila hlavne s tými chorými a zranenými, ktorí boli upútaní na lôžko alebo boli postihnutí akýmkoľvek nešťastím a pohromou. Podľa Dalimilovej kroniky dokonca vraj kriesila mŕtvych, vracala zrak slepým a uzdravovala chromých aj inak chorých.
Osvedčila sa v čase vzbury proti Václavovi I. v rokoch 1248-49, kedy krajina trpela občianskou vojnou a jej muž Havel bol po boku Václavovom. Zvládla zabezpečenie hradu, starosť o všetkých obyvateľov aj o hladujúcich utečencov z vypálených dedín. Ošetrovala, liečila, pritom šírila okolo seba pokoj a dôveru. Sama si odriekala všetko, čo len bolo možné. Žila s Kristom v celom svojom živote, nielen v modlitbe, rozjímaní nad Svätým písmom, účasťou na bohoslužbách a prijímaním sviatostí. To boli len zdroje, ktoré ju posilňovali. Príkladným životom získavala aj druhých, predovšetkým svojho muža, s ktorého súhlasom sa stala dominikánskou terciárkou a už predtým s ním mnohé dokázala vykonať. Zomrela najpravdepodobnejšie v 32 rokoch s možnou odchýlkou asi jedného roka. Pochovaná bola v dominikánskom kostole v Jablonnom, kde sa jej pozostatky dochovávajú dodnes. Skúmané boli aj antropológy, ktorí potvrdzujú vek úmrtia krátko pred dosiahnutím 33 rokov. Jej lebka bola v opravenom barokovom relikviári uložená do postranného oltára v chráme sv. Vavrinca. K blahorečeniu Zdislavy došlo roku 1907 Piom X. a ku kanonizácii r. 1995 pápežom Jánom Pavlom II. v Olomouci.
PREDSAVZATIE, MODLITBAZdislava, patrónka rodín nám ukazuje, ako život v manželstve môže byť plodný, požehnaný a plný izby. Podľa svojho postavenia si pri Zdislave budem vyprosovať, aby som aj ja šíril okolo seba pokoj, s ktorým chcem slúžiť blížnym. Stanovím si konkrétne skutky duchovného a telesného milosrdenstva. Pre snúbencov by bolo vhodné vykonať púť k svätej Zdislave.
Bože, Tys naučil svätú Zdislavu osvedčovať lásku k Tebe v každodennej starostlivosti o vlastnú rodinu i trpiacich blížnych; daj, nech podľa jej príkladu aj my využívame čas verným plnením Tvojej vôle. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Veru
