Matka Tereza, pôvodným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu, sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje, Macedónsko, do albánskej rodiny. Jej otec bol úspešným obchodníkom, ale zomrel, keď mala len osem rokov. Jej matka bola hlboko náboženskou ženou, ktorá sa venovala vyšívaniu, aby uživila rodinu. Agnes aktívne zapájala do farného života a v roku 1928 sa rozhodla vstúpiť do kongregácie loretánskych sestier v Dubline, Írsko, kde prijala rehoľné meno po svätej Terézii z Lisieux. Krátko nato ju poslali do Indie, priamo do Kalkaty, kde dorazila v januári 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling a v roku 1937 urobila večné sľuby a stala sa Matkou Teréziou. V 30. a 40. rokoch 20. storočia vyučovala na strednej škole v Kalkate.
V septembri 1946, cestujúc vlakom z Kalkaty do Darjeelingu, pocítila silné povolanie pracovať s najubohejšími. Aj keď jej predstavení to nechápali, nevzdala myšlienku začať dielo pomoci a posvätenia tým najnúbohším. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7. októbra 1950. Počas 15 rokov sa práca sestier rozšírila nielen v Kalkate, ale aj po celej Indii. Sestry sa venovali ľuďom na uliciach umierajúcim od hladu alebo chorôb, starcom a opusteným deťom. Napriek problémom s úradníkmi a občanmi mesta získavalo ich dielo postupne rešpekt a úctu. V roku 1965 povýšil pápež Pavol VI. kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. Ich prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele a postupne vznikli domy v Ríme a Tanzánii.
Kongregácia neustále rástla, rozširovala sa a poskytovala pomoc najúbohším ľuďom po celom svete. Matka Tereza dostala Nobelovu cenu mieru v roku 1979 a jej misionárky lásky dokázali pôsobiť aj v komunistických krajinách. Napriek zdravotným problémom v 80. rokoch cestovala po celom svete, pomáhala pri otváraní nových domovov, formovala nové sestry a stále starala sa o chorých. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4000 členiek a takmer 600 domov vo 123 krajinách sveta.
V júli 1997 Matka Tereza, už veľmi oslabená a chorá, sa vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtonu späť do Kalkaty. O dva mesiace neskôr podľahla svojej chorobe a zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu svätého Tomáša, ktorý bol blízko miesta, kde vstúpila do kongregácie pred 69 rokmi. Jej pohreb bol veľkolepý a významní predstavitelia viacerých štátov sa na ňom zúčastnili. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 19. októbra 2003, a pápež František ju kanonizoval ako svätú 4. septembra 2016.